• Mary Roe

Saviours - Kliatba Kortského lesa - Úryvok

Updated: Sep 24, 2019



V okolí penziónu už vládla tma. Hostia Ježibaby boli ponorení do hlbokého spánku. Vietor sa len lenivo prevaľoval a kolónia cvrčkov si húdla svoju poslednú pieseň.

Jeden z tieňov lampy, uloženej v pokosenej tráve pri kamennom chodníku, sa zatriasol. Po chvíli ho striaslo opäť.

A znovu.

Onedlho už kmital zo strany na stranu, až opustil svoje miesto a plazil sa po zemi ako had. Cestou zbieral aj ostatné tiene, a tak naberal veľkosť i odvahu. Prešiel okolo chodníka z oboch strán. Prešiel aj okolo celého penziónu a potom vkĺzol pod dvere. Po pravej strane chodby, popri stene, sa ďalej posúval po schodoch v tichosti ako zlodej smerom nahor. Na poschodí na chvíľu zastal a nasával energiu zo spiacich návštevníkov. Čakal. Hľadal tých, za ktorými bol vyslaný. Potom prešiel až na koniec chodby a usalašil sa pred dverami poslednej izby.

***

Vanessin spánok bol nepokojný a do jej snov sa začali vnárať predstavy, ktoré jej tieň svojou temnou silou vnútil.

Zrazu stála v akomsi parku pri fontáne. Bol slnečný deň bez mrakov a bolo počuť spev vtákov. Čosi držala v ruke. Bola to krásna kytica bielych ruží. Oblečené mala dlhé biele korzetové šaty, ktoré jej decentne zahaľovali dekolt, no odkrývali plecia. Okolo celého obvodu ramien bol hrubý lem, rukávy šiat boli široké a od lakťa dole pokračovali len zadným dielom rukáva. Vlasy mala rozpustené a jemne natočené. Bola šťastná.

Jasná obloha sa však menila na tmavú, pokrytú čiernymi mračnami. Zotmelo sa. Vtáky stíchli, stromy začali vysychať a tráva žltnúť.

Čosi začalo Vanessu ťahať preč. Nejaká sila ju viedla do neznáma. Nevedela sa brániť. Nechcela ísť. Temné tiene a veterný vír ju obkľúčili a vytvorili nepriehľadnú stenu, v ktorej poletovali suché listy a konáre stromov. Rukami si chránila oči pred dotieravým pieskom. Sykot vetra bol tak blízko. Ťažko dýchala, niečo ju zvieralo. Vír ju pomaly pohlcoval.

Až napokon nastalo ticho.

Vanessa otvorila oči a pomaly, neisto zložila ruky dole. Pred sebou zbadala drevený strop. Pod sebou pocítila mäkký matrac a nakoniec hrejivú perinu pokrčenú pri svojich členkoch. Posadila sa a poobzerala okolo seba. Oproti nej pokojne spala Tiana. Vydýchla si. Bol to len sen. Len sen, upokojovala sa.

***

Tieň sa presúval chodbou. Prekĺzol okolo zábradlia a zastal. Ladil sa na spánkovú frekvenciu ďalšej osoby, zapísanej na svojom zozname.

Do Alexovho bezsenného spánku sa vnorila predstava seba samého v lese. Biely opar zakrýval kmene stromov. Obzeral sa okolo seba, no videl iba ich slabé obrysy. Vládlo bezvetrie, no počul, ako šuštia ich listy. Počul praskanie konárov na zemi. Počul a cítil, ako sa čosi za ním ženie. Ako niekoľko jazdcov na koňoch.

Vtáky sa splašili. Akési neznáme zvuky sa ozývali lesom. Mali zmiešaný hrubý aj vysoký tón. Nič, čo poznal, nevydávalo také zvuky. Tie kolísali ako nejaká melódia.

Alex sa rozbehol. Čím rýchlejšie však utekal, tým viac zvuky silneli. Niečo sa k nemu rýchlo blížilo. Neustále sa obzeral, ale nič nevidel. Nemal tušenie, kam uteká.

Biely opar pred ním pomaly bledol. Alex sa znova obzrel a zbadal akési tiene. Čierne machule vlniace sa v bielej hmle, akoby z nej chceli vyjsť. Díval sa na ne a čakal, či vysvitne, čo sú zač. Pomalými krokmi cúval vzad a bol pripravený na všetko. Tiene postupne splynuli s hmlou, a keď sa už nejaký čas neukázali, Alex sa rozhodol znova utekať, no hneď, ako sa otočil, ktosi pred ním stál. Mal na sebe dlhý čierny plášť a na hlave kapucňu, úplne stiahnutú do tváre.

Hmla padla na zem. Jemne sa ovíjala okolo Alexových členkov. Tajomná osoba trhla rukou do boku a hmla po Alexovej pravici sa odrezala od zvyšku ako rezom skalpela. Alex zrazu započul syčivý a pišťavý zvuk. Celá pravá časť, ktorá sa ako priamka tiahla naprieč lesom, sa dala do pohybu a rýchlo ustupovala. Všetko, čo pod sebou ukrývala, sa rozleptalo ako po dotyku s kyselinou.

Alex stál zoči-voči neznámemu. Ten si pomaly snímal kapucňu. Alex zbadal iba čosi čierne. Jeho hlava bola akoby z čierneho piesku, ktorý sa vytvaroval do úzkej tváre.

„Nepokúšaj sa nás zničiť!“ zarevala temná osoba, ktorá otvárala svoje piesočnaté ústa. Čoraz menej sa podobala na človeka. Ostal z nej iba piesok, ktorý sa krútil okolo Alexa.

***

Samuel sa vo svojom sne ocitol pred veľkým čiernym domom. Nebesá sa nad ním obliekli do sivočiernych mračien. Okolo domu stálo mnoho vyschnutých stromov. Na svojej hrudi pocítil ťažobu a strach. Nedokázal však pohľad odvrátiť.

Obzri si ma.

Zapamätaj si ma, počul iba vo svojej hlave.

Starý drevený dom natretý načierno. Špicaté vežičky na každej zo štyroch hrán a jedna aj uprostred nad oknom vyčnievajúcim zo strechy, zahalené čiernym závesom. Vyzeral opustene a zanedbane.

Pred domom si Samuel všimol staré kamenné hrobky. Čiastočne rozpadnuté. Bolo tam aj zopár drevených krížov.

Odkiaľsi zo stromov sa k Samuelovým ušiam dostával piskľavý hlas netopierov, ktorých sa veľmi bál. Zrazu pocítil jemné chvenie zeme a z hrobov a aj pomimo nich začali vystupovať mŕtvi. Ľudia, na ktorých sa zabudlo, alebo hriešnici, ktorí neboli hodní kresťanského pohrebu v dobe temného stredoveku.

Vynárali sa z podzemia ako larvy z vajíčok. Samuel sa zľakol a chcel ujsť, no suché kríky vypustili výhonky, ktoré sa mu ovinuli okolo nôh a rúk. Nemohol sa hýbať.

Pripútali ho k hrubému stromu. Telá, ktoré vyšli zo svojich hrobov, sa k nemu približovali ťarbavou chôdzou. Na stromoch okolo neho sa objavili prebudení obesenci. Samuel sa snažil dostať zo zajatia, no zovretia suchých rastlín boli také silné, že takmer nemohol dýchať.

Pomôž nám, oslovili ho telá.

Keď Samuel pochopil, že neživé bytosti mu nechcú ublížiť, prestal sa brániť. Kry, ktoré ho ovíjali, sa začali uvoľňovať. Zrazu pred ním prešli tiene. Mnoho tieňov. Aj mŕtvi sa ich báli. Čierny chumáč mračna sa spúšťal dole k Samuelovi. Prepletalo sa ním zopár bleskov a jeho klesanie sprevádzali piskľavé zvuky. Keď bol vo výške stromov, roztrhol sa a vyleteli z neho netopiere, ktoré na Samuela zaútočili.

„Nie, nechajte ma!“ kričal a rozhadzoval rukami, aby odohnal tých temných okrídlených prorokov.

Prebudil sa.

Srdce mu šlo priam vyskočiť z hrude. Sadol si na posteľ a lapal po dychu. Vtedy si všimol, že aj Alex sedí na posteli.

„Čo, krpec, zlý sen?“ opýtal sa Alex Samuela. Nechcel dať najavo, že aj jeho vystrašila nočná mora.

„Áno, otrasný,“ odpovedal a znova sa uložil, no nebol si istý, či chce ešte zaspať.

***

Aj Nathan mal sen. Jeho sen bol však odlišný. Nathan videl svetlo. Žiarivé svetlo, ktoré vychádzalo odnikiaľ. Díval sa doň a mal pocit blaženosti. Bolo také čisté.

Vidím Božiu lásku? Hovoril si.

Jeho srdce plesalo šťastím.

Potom zbadal muža podopierajúceho sa o drevenú palicu. So strapatými a špinavými vlasmi, otrhaným odevom. Pomaly, s ťažobou smeroval k svetlu. Tak zastal, vystrel sa, odhodil palicu a rozutekal sa priamo doň, pričom sa smial z plných pľúc.

Potom zbadal celý dav ľudí. Starých, ktorí začali mladnúť. Vojakov s mečmi, ktorí ich odhadzovali, ľudí s kožnými chorobami a popáleninami, ktorých znetvorenie mizlo.

Nathan tam stál a sledoval, ako sa z utrápených ľudí stávajú šťastní. To mu vyhnalo slzy z očí. V tej chvíli patril medzi najšťastnejších ľudí na svete.

Akýsi zvuk sa však začal vnárať do jeho vnemov. Zvuk kovu. Keď sa za ním obzrel, zbadal na zemi malú klietku, uzamknutú zámkou. V nej kvílili zlovestné tiene, ktoré sa chceli dostať von tak urputne, že klietka sa kymácala zo strany na stranu.

Pusti nás. Splníme ti všetko, po čom túžiš.

Ľudia si ich ale nevšímali. Akoby ich ani nepočuli. No potom prišli iní a uvažovali, či im majú odomknúť zámku.

„Nie! Neotvárajte im,“ vykríkol Nathan.

Neotvorili. No jeden z nich sa vrátil a zámku predsa len odomkol.

Temné tiene sa rozleteli a začali sa deliť ako bunky, až ich bolo nespočítateľné množstvo. Zatienili svetlo a ľudia opäť nadobudli svoje neduhy.

Nathana nakoniec prebudil jeho vlastný vzlykot. A aj keď už pochopil, že to bol iba sen, nemohol prestať plakať.

***

Každý z nich mal nejaký sen, ktorý ho vystrašil. Noc sa však ešte neskončila. Presne o tretej hodine ráno tieň, posilnený ľudským strachom, stojaci na chodbe v penzióne, sa rozštvrtil.

Jedna jeho štvrtina bez štipky slušnosti prešla cez zatvorené dvere do Vanessinej izby.

Vanessa sa náhle prebrala. Nie preto, žeby počula nejaký šramot alebo hluk. Nie. Jednoducho otvorila oči a mala veľmi nepríjemný pocit. Pocit, že niekto alebo niečo je pri nej v izbe. Niečo temné. Chcela sa otočiť na chrbát, aby si prezrela izbu, no nevedela sa pohnúť. Nedokázala pohnúť ani rukou či prstom. Vtom uvidela tieň. Nie na stene. Bol to tieň, ktorý sa voľne prechádzal po izbe. Priblížilo sa to k nej a ona mohla počuť sípavé dýchanie.

Zrazu sa pred jej očami začala vynárať scéna. Bolo to ako sledovať film v holograme a ona bola toho súčasťou. Ocitla sa pri drevenom domčeku z obdobia stredoveku. Stál na tráve pred lesom. Pred domom bola kamenná studňa a za ňou cesta vydupaná konským záprahom a utlačená jednoduchým vozom. Videla tri malé deti, oblečené vo voľných bielych košieľkach, ako si spievajú a tancujú bosé na tráve. Videla mladý pár, rodičov.

Muž pobozkal svoju ženu a odchádzal ku studni nabrať vodu.

Žena mala odrazu divný pohľad, akoby nebola prítomná vo svojom tele.

Zavolala deti a posadila ich na posteľ. Zatarasila dvere. Vanessa už stála pred oknom a dívala sa dovnútra. Pri nej stáli aj Alex, Samuel a Nathan, všetci bez akéhokoľvek pohybu.

Žena v dome vzala lampáš s petrolejom a hodila ho o zem. Lampáš sa rozbil a petrolej sa rozšplechol naokolo.

Vanessa, Samuel, Alex a Nathan už stáli v dome a tušili, čo sa bude diať.

Žena, stále s neprítomným pohľadom, vzala do ruky zápalku a škrtla. V momente, keď zapálená dopadla na zem, sa oheň roztiahol po dome. Žene začalo horieť oblečenie, no ona tam stála úplne mlčky. Akoby vôbec nič necítila. Deti kričali a plakali. Túlili sa k sebe a vrieskali od bolesti. Vanesse, Samuelovi, Alexovi aj Nathanovi sa zrýchlil tep a najradšej by hasili požiar a vzali deti z domu von, no nemohli sa ani pohnúť.

Spoza dverí bolo počuť krik otca, ktorý sa začal dobýjať do domu. Požiar však veľmi rýchlo postupoval. Všetci štyria cítili, ako ich plamene olizujú. Zrazu sa ocitli pred domom a videli, ako celý zhorel za krátky čas úplne do tla aj napriek pomoci dedinčanov, ktorí hasili oheň.

Aj ty môžeš takto skončiť, keď sa mi postavíš do cesty, povedal akýsi hlas a v tom Vanessa vnímala, ako ešte stále leží vo svojej posteli bez pohnutia.

Tieň sa otočil na odchod, a keď už nebol na dohľad, z Vanessy opadlo čosi nesmierne ťažké, čo ju tlačilo na hrudi, a jej telo bolo opäť jej vlastným. Rýchlo, prerývane dýchala a behom okamihu už sedela celá prestrašená na svojej posteli. Keď odkryla perinu, jej nohy aj ruky boli obhorené a cítila veľkú bolesť.

#mysterioznypribeh #maryroeauthor #strasidelnyles #kliatbakortskeholesa #saviours #kliatba #uryvok

© 2017 by Mary Roe. Proudly created with WIX.COM